Zásady praxe (Reč krvného riečišťa)
V eľa chodníkov vedie na Cestu, ale v zásade sú tu len dve cesty: Cesta poznania a cesta praxe.
Ak niekto vstúpi na Cestu1 cestou poznania, znamená to, že si uvedomí esenciu skutočnosti prostredníctvom inštrukcií a intuitívne vníma, že živé bytosti prináležia k rovnakej pravej prirodzenosti, ktorá nie je zjavná, pretože je zahalená vnemami, pocitmi a nevedomosťou. Tí, ktorí sa vyslobodia z nevedomosti a precitnú opäť v skutočnosti, ktorí meditujú hľadiac na stenu2, ktorí sú zbavení od vnemu „ja“, ktorí hľadia na smrteľníka ako aj na svätca rovnako a ktorí nie sú rozrušení ani svätými písmami, sú v dokonalom a nevysvetliteľnom súlade s poznaním. Vstupujú bez úsilia a nehybne na Cestu, povedzme pomocou poznania.
Vstúpiť na Cestu pomocou praxe znamená, že adept musí prejsť štyrmi všetko zahŕňajúcimi praxami3. Sú to:
- vytrpenie si z krívd,
- splynutie s podmienkami,
- nehľadanie
- a prax Dharmy.
Prvá je vytrpenie si z krívd.
A k stretne tých, ktorí hľadajú Cestu, nešťastie, mali by si myslieť sami pre seba: „počas veľmi dlhej doby som sa odvracal od podstatného k zbytočnému a prechádzal som všetkými spôsobmi existencie, často pohltený zlosťou bez príčiny a obvinený z mnohých prehreškov. Teraz, aj napriek tomu, že nerobím nič zlé, som trestaný svojou minulosťou. Žiadni bohovia ani ľudia nemôžu vopred tušiť, kedy prinesú tieto zlé skutky svoje plody. Prijímam ich s otvoreným srdcom a bez pocitu ukrivdenia.“
Sútry hovoria: „keď ťa stretne nešťastie, nebuď rozrušený, pretože to nešťastie má svoj zmysel.“ S týmto pochopením spočiniete v súlade s mysľou. A vytrpením si z krívd vstupujete na Cestu.
Po druhé, je potrebné prispôsobiť sa podmienkam.
A ko smrteľníci sme ovládaní podmienkami, nie sami sebou. Všetko utrpenie a radosť, ktorú zakúšame, závisia od podmienok. Ak by sme mali byť požehnaní takou veľkou odmenou, ako je trebárs sláva či šťastná výhra, je to plod, ktorý vyrástol zo semena nami zasiateho v minulosti.
Keď sa zmenia podmienky, skončí zbieranie plodov. Aký zmysel má tešiť sa zo svojej existencie? Neosobné vedomie, aj napriek tomu, že úspech a sklamanie závisia od podmienok, zostáva rovnaké, teda z neho ani ubúda, ani nepribúda. Tí, ktorí zostávajú nevyrušení vetrom radosti, ticho nasledujú Cestu.
Po tretie je tu nehľadanie.
Ľ udia tohto sveta sú zmätení. Stále je tu túženie po niečom – neustále hľadanie. Ale tí múdri sú prebudení. Dajú prednosť vedomej prítomnosti pred nevedomým zvykom. Upriamia svoju myseľ na to jemné vedomé „teraz“ a nechajú svoje telo meniť sa v závislosti na zmene období.
Všetky javy sú prázdne. Neobsahujú nič tak cenné, po čom by sme mali túžiť. Úpadok sa vždy strieda s vzostupom4. Ak niekto prebýva v troch ríšach5 je to, akoby prebýval v horiacom dome. Mať telo je samo o sebe utrpenie. Pozná ten, ktorý je stotožnený s telom, pokoj? Tí, ktorí to chápu, sa odlúčia od všetkého čo existuje a prestanú vytvárať koncepty a hľadať čokoľvek.
Sútry hovoria: „Hľadať znamená trpieť. Nehľadať nič je blaženosť.“ Keď nič nehľadáte, ste na Ceste.
Štvrtá prax je Dharma6.
D harma je pravdivý fakt, že akákoľvek prirodzenosť je číra. Na základe tejto pravdy sú všetky prejavy prázdne. Znečistenie a pripútanosť, subjekt a objekt neexistujú.
Sútry hovoria: „Dharma nezahrňuje žiadnu bytosť, pretože je zbavená nečistoty bytosti a dharma nezahrňuje žiadne ja, pretože je zbavená nečistoty ja. Tí, ktorí sú dostatočne múdri na to, aby chápali túto pravdu a boli s ňou stotožnení, sú zaviazaní k tomu, aby praktikovali podľa dharmy. A keďže to skutočne pravé neobsahuje nič, po čom by sa malo závistlivo túžiť, potom prebudení odovzdávajú bez ľútosti svoje telo, život a majetok pre blaho všetkých bez toho, aby prežívali zaujatosť alebo pripútanosť či márnivosť darcu, daru alebo prijímateľa.
A aby odstránili nečistotu, učia ostatných bez toho, aby boli pripútaní k forme. Takže prostredníctvom svojej vlastnej praxe, sú schopní pomôcť druhým a oslavovať Cestu osvietenia. A pre blaho všetkých praktikujú aj iné cnosti. Ale zatiaľ čo praktikujú Šesť dokonalostí7, aby odstránili nevedomosť, v skutočnosti nečinia vôbec nič. To je to, čo sa skrýva za výrazom praktikovanie dharmy.
1Cesta. Keď sa budhizmus dostal do Číny, bolo zvykom prekladať slovo Tao ako Dharma a Bódhi. Bolo to čiastočne preto, že budhizmus bol považovaný za inú verziu taoizmu. Vo svojej „Reči krvného riečišťa“ Bódhidharma hovorí: „Cesta je zen.“
2Stena. Potom, čo Bódhidharma dorazil do Číny, strávil deväť rokov v meditácii obrátený čelom k skalnej stene v blízkosti šaolinského kláštora. Bódhidharmove steny prázdnoty spájajú všetky protiklady v rátane pojmu ja a ostatní, smrteľník alebo svätec.
3Štyri...praxe. Sú to obmeny Štyroch vznešených právd: Všetka existencia je postihnutá utrpením; utrpenie má príčinu; príčina utrpenia môže byť ukončená; cesta oslobodenia z utrpenia je Osemdielnou vznešenou cestou správneho pohľadu, správnej reči, správneho konania, správnej životosprávy, správnej oddanosti, správneho uvedomenia si a správnej meditácie (zenu).
4Núdza...prosperita. Dve bohyne, patrónky šťastia a nešťastia, objavujú sa v dvanástej kapitole Nirvánasútry.
5Tri ríše. Buddhistický psychologický termín, zhoduje sa s brahmanistickým kozmologickým trojitým svetom: bhur (zem), bhuvah (atmosféra) a svar (nebo). Buddhistický trojitý svet zahrňuje kámadhátu, t.j. ríšu túžby - peklo, štyri úrovne ľudského a zvieracieho sveta a šesť úrovní radosti, rúpadhátu, t.j. ríšu formy – štyri jemnohmotné úrovne meditácie, arúpadhátu, t.j. ríšu bezformy – štyri bezforemné duchovné stavy. Tieto tri ríše spolu vytvárajú obmedzenie existencie. V tretej kapitole Lotosovej sútry sú tieto tri ríše reprezentované ako horiaci dom.
6Dharma. Sanskritské slovo dharma vzišlo z koreňa dhri, čo znamená držať a vzťahuje sa na to, čo je držané ako skutočné, či už v dočasnom alebo konečnom zmysle. Tým pádom toto slovo môže označovať vec, učenie alebo skutočnosť.
7Šesť dokonalostí. Páramity alebo prostriedky k dosiahnutiu druhého brehu: prajnosť, morálka, trpezlivosť, oddanosť, meditácia a múdrosť. Všetkých šesť cností sa praktikuje s nestotožnením sa s konceptom konateľa, konania a získavajúceho.