A

Avalokitéshvara (san.) - doslovne: Pán, ktorý pozoruje plač sveta; Bódhisattva neobmedzeného súcitu, jeden z ôsmich veľkých Bódhisattvov, emanácia Buddhu Amitábha.

B

Bódhi (san.) - doslovne: precitnutie, prebudenie; jednota Nirvány a Samsáry, subjektu a objektu, založená na múdrosti; Duch Bódhi – Prebudený duch.

Bódhisattva (san.) - ten, ktorý neochvejne, odhodlane a úprimne usiluje o prebudenie pre dobro všetkých bytostí. Zložil sľub, že nevstúpi do Nirvány skôr, než všetky cítiace bytosti nedosiahnu stav Buddhu; bytosť, ktorá nielenže usiluje o Prebudenie, ale dosahuje tiež určitý stupeň realizácie.

Bódhidharma (440? - 528?) - jeho japonské meno znie Daruma. Prvý čínsky patriarcha, zakladateľ zenu v Číne (čchan), ovplyvnený a inšpirovaný učením v Indii. Počítajúc od Buddhu dvadsiaty ôsmy v poradí. Hindský mních z Cejlónu, žiak Majstra Hannyataru. Viac ako deväť rokov praktikoval zazen v horách. Esenciu svojho učenia odovzdal Ekovi, ktorý sa stal jeho nástupcom. Pozri tiež Bódhidharma

Buddha (san. boudh – prebudenie) - Buddha nemá nič spoločné s buddhizmom. Má nasledujúce významy:

  1. legendárni Buddhovia minulosti, súčasnosti a budúcnosti
  2. osvietený jedinec
  3. prebudenie alebo osvietenie
  4. fundamentálna kozmická moc, skutočná podstata vesmíru, základná prirodzenosť, ktorá je prítomná v každom z nás. Dosiahneme ju uskutočnením prebudenia.
  5. Buddha Shakyamuni, narodený v Kapilavásu v r. 538, zomrel r. 483 pred n.l., "tichý mudrc z rodu Shakya". Pozri tiež Buddhov život
C

Chado - čajový obrad, ktorý vyžaduje roky štúdia a nácviku, hoci celé to umenie nespočíva v ničom inom len v príprave a servírovaní šálky čaju. Dôraz sa kladie na duchovný aspekt obradu, na gestá predvádzané s pozornosťou, ušľachtilosťou, vznešene a jednoducho.
Jeho podstata tkvie v príprave mletých lístkov vysoko kvalitného zeleného čaju (matcha), ktorý čajový majster obradne servíruje pozvaným hosťom v tichom prostredí čajového domčeka.

D

Dharma (san.) - Buddhovo učenia a jeho následné komentáre a interpretácie; v inom význame univerzálna pravda, zásada vesmíru. To, čo je odovzdávané od majstra žiakovi.

Dógen Zenji (1200 – 1253) – Veľký majster, ktorý preniesol zen z Číny do Japonska, zakladateľ japonskej zenovej školy Sótó. Žiak majstra Tendo Nyójó a majstra Ejó. Jeho učenie sa opiera o tri body:

  1. Cvičenie bez cieľa a predmetu (mushótoku)
  2. Opustenie tela a ducha (shin jin datsu raku)
  3. Cvičenie samé o sebe je satori (shusho ichinyo)

Dógen vytvoril aj najväčšie dielo japonskej duchovnej literatúry a jeden zo základných textov zenu – mnohodielne Shobogenzo. Pozri tiež Dógen Zenji

Dójó (jap.) - (čítaj dódžó, v san.: Bódhimanda) Prvotné miesto, kde mal Buddha satori. Dó znamená Cesta, jó – znamená miesto. Takže dójó je miesto, kde sa cvičí zazen. Miesto, kde cvičiaci opúšťajú všetky ilúzie, všetky vlastné pravdy a záležitosti. Termín dójó pochádza z čínskeho buddhizmu a neskôr bol zaradený do terminológie japonských bojových umení.

E

Eiheiji - Svätyňa založená majstrom Dógenom v roku 1243. Hlavná svätyňa Sótó zenu v Japonsku.

G

Gakudó Yojinshu (jap.) - jeden zo základných textov Sótó zenu z roku 1234, učenie Majstra Dógena; spis obsahuje pokyny k správnemu praktikovaniu Buddhovej Dharmy a správnemu pochopeniu praxe; skladá sa z 10 kapitol.

Gassho (jap.) - (ruky zložené ako pri modlitbe, vo výške hrudnej kosti) gesto hlbokej úcty, ktoré venujeme osobe pred sebou. Symbolizuje jednotu duchovnosti a materializmu, človeka a vesmíru, tela a ducha.

Godo - najdôležitejšia osoba po majstrovi. V prítomnosti majstra zastáva funkciu shusso a táto funkcia sa vzťahuje len na dojo. Keď nie je majster prítomný, godo vyučuje v dojo aj mimo neho.

H

Hannya Shingyó alebo Maka Hannya Haramita Shingyó – „Veľká sútra hlbokej fundamentálnej, absolútnej múdrosti“, niekedy prekladaná ako „Sútra srdca“. Táto sútra je spievaná vo všetkých kláštoroch zenu po zazene.

Hishiryó (jap.) - doslovne: to, čo nie je možné pochopiť myslením; čo je nad myslením. Hishiryó je tajomstvom zenu, znamená myslieť (Shiryo), ale nie myslieť (Fushiryo), nie myslieť, ale myslieť. Myslieť bez myslenia. Myslieť z hĺbky nemyslenia. Myslieť nemysliac, počúvať nepočujúc, vidieť nevidiac atď. Zastaviť procesy myslenia vznikajúce v prednom mozgu, a myslieť celým telom. Vedomie hishiryó sa objavuje, keď osobné vedomie nasleduje vedomie vesmíru. Je v úplnej harmónii a jednote s kozmickým rádom. Slovo hishiryó bolo po prvýkrát použité Majstrom Sósanom v ShinJinMei.

Hokyó Zan Mai - doslovne znamená „Samadhi Drahocenného Zrkadla“. Jeden zo štyroch najstarších textov zenu, napísaný Majstrom Tózanom (807 – 869).

I

Ikebana - tradičné japonské umenie aranžovania kvetín.

K

Karma - skutky. Všetky naše skutky a ich dôsledky. Karma je vytváraná činnosťou tela, reči a ducha. A keď je vytvorená, tak navždy, pretože to, čo sa stalo, sa stalo a nemôže byť vrátené. Karma je zákonom príčiny a následku, preto z nej vyplýva transmigrácia. Okrem toho je karma nad príčinami, nad osudom. Nemá nič spoločné s nihilizmom ani fatalizmom.

Kendó - tradičný japonský šerm.

Kesa - šat mnícha, ktorý dostáva v priebehu ordinácie od svojho majstra. Je symbolom odkazu majstra žiakovi. Odvodzuje sa od prvého Buddhovho šatu, ktorý začal nosiť po svojom prebudení. Ušil si ho zo starých kúskov látok, zobraných z odevu mŕtvych. Z vecí nikomu nepotrebných, budiacich odpor, urobil najvyšší odev, rúcho prebudenia, aby v ňom cvičil a vyučoval všetky bytosti. Je to ako prebudenie, ktoré vyrastá z ilúzií, kvet lotosu kvitnúci na blate alebo mních, ktorý je ničím, pretože zabúda sám na seba a pretože je ničím, môže sa stať všetkými vecami. Kesa inkarnuje vieru, základnú silu v zazene a mnísi sa pred ňou klaňajú, ako pred majstrom alebo Buddhom.

Kecumjaku (jap.) - certifikát obsahujúci líniu odkazu od Buddhu až k žiakovi. Predáva sa počas ordinácie.

Ki (jap.) - energia tela, aktivita, vitalita, sila.

Kikai tanden (jap.) - energetické centrum, nachádzajúce sa asi päť centimetrov pod pupkom.

Kin hin - meditácia v pohybe. Nie je chôdzou ani státím, ani behom. Kin hin je zazen v pohybe. Kin hin je zazen. Sú rovnaké. Dýchanie je taktiež rovnaké. Chrbtica je rovná, brada pritiahnutá ku krku, zrak nehybný. Prvý krok začína tesne po skončení výdychu a začatí nádychu. Cvičiaci sa posúva o pol chodidla dopredu. Pri výdychu zatlačíme na zem chodidlom, ktoré je vpredu, zvlášť palcom. Celá noha je napnutá, koleno vystreté. Noha vzadu je uvoľnená, ale päta ostáva na zemi. Oči sú privreté, pohľad spočíva vo výške pásu osoby idúcej pred nami (kin hin sa praktikuje v rade). Oči by mali byť nehybné, dokonca aj keď sa pohybuje osoba pred nami. Palec ľavej ruky je zovretý v dlani. Pravá dlaň zakrýva ľavú a obe behom výdychu tlačia na solar plexus. Ramená sú rovnobežné so zemou, lakte smerujú von. Pozícia kin hin je pozíciou, ktorej korene môžeme nájsť vo všetkých bojových umeniach.

Koan (jap.) - doslovne: verejné vyhlásenie; formulácia zo Sútry alebo výrok majstra, ktorý má vyprovokovať bezprostredné poznanie najvyššej Pravdy; podstatou koanu je určitý paradox, ktorý prekračuje pojmové chápanie a môže byť pochopený len prebudením hlbších sfér Mysle.

Ku (jap., v san. shunyata) - prázdnota. Ale nie v zmysle "nič" ako protiklad k "niečo". V skutočnosti je ku niečím, pretože obsahuje všetky veci, všetky javy, tiež javy ducha. Je to čistý prameň, esencia. Knižne ku znamená nebo. Pochopiť zen, to je pochopiť ku.

Kyósaku - palica prebudenia. Kyó znamená pozornosť, saku znamená palica. Majster alebo asistent (kyósakuman) dáva údery palicou žiakom behom zazenu do svalov medzi krkom a ramenami, kde sa nachádzajú body hlavných meridiánov akupunktúry. Je to dlhá plochá palica, najčastejšie z dubového dreva. Z jednej strany kyósaku sa nachádza báseň, z druhej kaligrafia s menom svätyne a podpis majstra. Je dávaná žiakom ponoreným do stavu kontin (nadmerné uvoľnenie, ospalosť) alebo sanran (nadmerné vzrušenie, excitácia). Je symbolom a potvrdením oficiálneho dójó.

M

Mahákáshyapa - jeden z desiatich veľkých Buddhových žiakov. Je pokladaný za prvého patriarchu hinduistickej tradície zenu. Po smrti Buddhu Mahákáshyapa pokračoval vo výuke a mal veľa žiakov. Práve on zvolal prvé buddhistické zhromaždenie v roku 483 pred n.l., s cieľom "zachovať učenie". Jeho žiakom bol Ánanda.

Meditácia - v zene niet o čom meditovať.

Mondó (jap.) - otázky – odpovede medzi majstrom a žiakmi.

Mushotoku (jap.) - nič k získaniu. Mu je záporná predpona, shótoku znamená dosiahnuť alebo získať. Od toho je význam cvičenia bez cieľa, bez predmetu, bez zisku. Mushótoku vyjadruje esenciu cvičenia Sótózenu: cvičiť bez cieľa dosiahnuť satori alebo stať sa Buddhom.

N

Nirvána (san.) - doslovne: vyhasnutie; uskutočnenie pravého bytia ducha prostredníctvom najvyššej Múdrosti; oslobodenia sa od kolobehu narodenia a smrti (Samsáry) a prechod do iného rozmeru existencie.

P

Prajná (san.) - bezprostredne zakúšaná intuitívna múdrosť; vhľad do skutočnej podstaty sveta; jedna zo šiestich Dokonalostí (Páramitá), ktoré uskutočňuje Bodhisattva na svojej Ceste.

Prebudenie - prebudenie nie je ničím iným ako praktikovaním zazenu.

S

Samádhí (san., v jap. zanmai) - doslovne: ustálenie, upevnenie; nedualistický stav ducha, keď duch zakúšajúceho subjektu splýva so zakúšajúcim objektom. Úplná koncentrácia ducha, neopierajúca sa o nič konkrétne. Čisté pôsobenie ne-ducha.

Sandókai - san znamená rozdiel, dó znamená podobnosť, jednotnosť, kai syntéza. Jeden zo štyroch najstarších textov zenu napísaný majstrom Sekitó Kisenom (700 – 790). Bol známy tým, že cvičil zazen na širokom kameni, odtiaľ jeho meno Sekitó, čo znamená "Kamenná Hlava".

Sansára (san.) - doslovne: kolobeh životov; sled znovuzrodení, ktorými prechádza každá bytosť, kým nedosiahne vyslobodenie a nevstúpi do Nirvány; v Mahajánovom buddhizme je Sansára chápaná ako svet javov a je v podstate pokladaná za to isté ako Nirvána, pretože pokiaľ človek vníma javovú stránku sveta ako jeho pravé bytie, Sansára a Nirvána splývajú.

Sangha (jap.) - pôvodne: buddhistický kláštorný poriadok. Sangha je spoločenstvo ľudí, ktoré pod vedením Majstra praktikuje zen. Sme “slovenská sangha”. Stretávame sa obyčajne niekoľkokrát týždenne v dójó. Dójó máme v Bratislave, Prešove a Banskej Bystrici.

Satori (jap.) - hlboké osvietenie; prebudenie sa k pravde, ktorá je mimo duality a rozlišovania. Návrat k pôvodnému duchu, vzhliadnuť vlastnú skutočnú prirodzenosť, teda prirodzenosť všetkého bytia. Byť vedený fundamentálnou kozmickou silou a nie naším osobným egom. Uskutočnenie mushotoku. V zene sú mnohé satori, prichádzajú a odchádzajú a sú nepodstatné. Na rozdiel od toho, čomu obvykle veríme, satori nie je ničím zvláštnym. Satori neexistuje. Je niečím a je ničím. Nie je ani dobré ani zlé. Je to normálny stav ducha, mimo morálky. Skutočné satori je podvedomé, vedomé satori, to nie je satori. Zazen je sám osebe satori.
Nepripútavať sa k satori - to je učenie zenu Majstra Dógena.

"Pokiaľ satori znamená prebudiť sa, pochopiť, tak ja som mal satori mnohokrát" – hovorí Majster Deshimaru – "ale to nie je to, čo znamená satori. Skutočné satori je návrat do normálneho, pôvodného stavu ducha."

Sesshin - dotknúť sa ducha. Obdobie venované sústredeniu na cvičenie zazenu. Dotknúť sa nášho skutočného ducha, obrátiť pohľad dovnútra. (ses = dotknúť sa; shin = duch alebo srdce/myseľ)

Shiho (jap.) - certifikát Odkazu dharmy predávaný majstrom žiakovi.

Shikantaza - nič, než dobre sedieť (shikan = venovať sa úplne, dať sa bezo zvyšku; shi = koncentrácia; kan = pozorovanie; ta = správne, dôkladne; za = sedieť)

Len sa posadiť. Spôsob meditácie často popisovaný ako "metóda bez metódy". Zotrvávanie v stave jednoduchej, bdelej prítomnosti tu a teraz, ktorá nie je zameraná na žiaden objekt a nelipne na žiadnej forme. Shikantaza znamená správnym sedením dotknúť sa čistej, pôvodnej mysle, ktorá existuje v každom z nás, často zatemnená našimi myšlienkami a rušená búrkami emócií. Opúšťame telo i ducha. Pokiaľ by sme mali vystihnúť celú praktiku Sotozenu jedným slovom, bola by to práve shikantaza.

Shíla (san.) - morálka; morálna čistota v činoch, slovách a myšlienkach a jej jej rozvinutie k dokonalosti; jedna zo šiestich Dokonalostí (Páramitá).

Shin Jin Mei - „Báseň o viere v ducha“, najstaršia zenová báseň napísaná majstrom Sósanom (? – 606). V nej sa vôbec prvýkrát objavil názov hishiryó.

Shobogenzo (jap.) - „Oko pokladu pravého Zákona“; jeden z najdôležitejších spisov Sótó zenu, zbierka učenia a komentárov japonského zenového Majstra Dógena.

Shodóka - „Spev okamžitého satori“. Jeden zo štyroch najstarších zenových textov, napísaný Majstrom Yoka Daishim (665 – 713). Yoka Daishi je tiež známy pod pseudonymom "Mních, ktorý strávil jednu noc", pretože skutočne strávil jednu noc s Majstrom Eno (Huei-Neng), 6. patriachom – a to stačilo k jeho prebudeniu.

Shusso – asistent Godo alebo priamo Majstra počas sesshinu.

Sósan (? – 606) - žiak Majstra Eka a Majstra Doshina. 3. patriarcha zenu. Autor Shin Jin Mei – prvého zenového textu.

Sótó - škola zenu založená v 9. storočí Majstrami Tózanom a Sózanom. V roku 1228 prenesená do Japonska Majstrom Dógenom. V škole Sótó sa zazen praktikuje čelom ku stene, bez cieľa, bez predmetu.

Sútra (san., doslovný preklad lano alebo povraz, ktorý drží veci pokope; jap.: kjó) alebo sútta (v pálí "poučná reč") znamená aforizmus (alebo pravidlo, formulku) prípadne zbierku takých aforizmov.
Ústny opis učenia Buddhu Shakyamuniho bolo pre jeho žiakov v ranných dobách odkazovaný hlavne pomocou sútier. Používali sa ako koncentrované, na zapamätanievhodné vyjadrenia dôležitých filozofických a náboženských obsahov. Zbierky sútier dnes tvoria posvätné písma buddhistov rôznych tradícií. Najznámejšie sú Diamantová sútra alebo Sútra Srdca Najvyššej Múdrosti.

T

Tathagáta (san.) - doslovne: ten, ktorý takto dospel; dokonalý; meno pre toho, ktorý na Ceste pravdy dospel k Najvyššiemu osvieteniu (Samjaksambuddha); jeden z desiatich Buddhových titulov.

Tózan Ryokai (čín.: Tung-shan, 807 – 869) - Veľký majster Čchan z konca dynastie Tang. Žiak Majstra Ungana a učiteľ Majstra Ungan Doyo. Tvorca Hokyó Zan Mai, jedného zo základných textov zenovej literatúry.

U

Úvod do zazenu - organizujeme raz za čas pre tých, ktorých zaujíma zen. Ukazujeme pozíciu (ktorá je veľmi dôležitá), rozprávame o dýchaní a stave mysle v zazene. Po krátkom zazene je mondó, možnosť pýtať sa.

Z

Zabuton (futon) - mäkká štvorcová poduška pod zafu.

Zafu - vankúš, na ktorom sa sedí počas zazenu.

Zazen (jap.) - doslovne: sedieť v úplnosti; základná metóda zenovej praxe; zotrvávať v bdelej prítomnosti, ktorá nie je zameraná na žiaden objekt a nelipne na žiadnej forme (Shikantaza). Pozri tiež Zazen

Zen (jap., čín.: Čchan; san.: Dhjána) - škola Mahajánového buddhizmu, ktorá sa začala rozvíjať najprv v Číne (6.stor.) prostredníctvom prvého čínskeho patriarchu Bódhidharmu, neskôr v Japonsku (9.stor.) zásluhou Majstrov Eisai a Dógen, potom v Kórei a Vietname, v 20. stor. sa rozšírila v severnej Amerike a západnej Európe, v 90. rokoch 20. stor. aj na Slovensku. Nepretržitý Odkaz dharmy bezprostredne od Buddhu Shákyamuniho, pokračujúc ďalej od majstra k žiakovi (Shihó), ktorý realizoval Prebudenie. Jej základ tvorí cvičenie zazen. Zahrňuje dve školy: Rinzai a Sótó.

„Ak sa ťa niekto opýta, čo je skutočný zen, nehodno ani len ústa otvoriť a niečo vysvetľovať. Ukáž mu všetko, čo sa týka pozície zazenu. Zaveje jarný vetrík a otvorí prekrásny kvet slivky“
Daichi Sokei 1290-1366

„Návrat k jednote: celý vesmír zakúsený praktikovaním zazenu sa stane našim skutočným telom“
Eihei Dógen Zenji, zakladateľ školy Sótó

Zenová masáž - Rinsho-shin, medicína a masáž tela, bola pred viac ako tisíc rokmi založená zenovým Majstrom Ungo Dojo. Donedávna ju poznali výhradne mnísi v kláštoroch, ktorí ju aplikovali pred začiatkom každého ročného obdobia, aby si upevnili zdravie a mali dostatok energie. V starom Japonsku bola potom táto metóda zdokonalená pridaním techniky shiatsu, zameranej na stláčanie povrchových bodov bez použitia ihiel. Niektoré prvky tejto masáže sa dnes používajú v japonských nemocniciach.
Do Európy ju priniesol a naučil svojich žiakov Majster Deshimaru, a následne Majster Sando Kaisen. Bola napísaná tiež kniha o zenovej masáži a medicíne.


Zvuky

Je desať zvukov udávajúcich rytmus života v zenovom kláštore.

Malý zvonček (in kin) je najjemnejší nástroj a najsubtílnejší zvuk v zene. Sprevádza Majstra, alebo toho, kto vedie ceremóniu, zvoní pri vyslovovaní mien Buddhov a Patriarchov, vedie procesiu. Pripomína nám, aby sme boli jemní a subtílni.

Malý zvon slúži na ohlásenie začiatku a konca zazenu a chôdze (kin hin).

Zvon udáva rytmus ceremónie. Udierame naň vždy v sede na kolenách, zdola nahor.

Veľký zvon zvoní v kláštore každé tri minúty počas prvej časti zazenu. Ohlasuje začiatok práce, špeciálne aktivity, oznamuje nebezpečenstvo. Slúži na spojenie vonkajšieho a vnútorného sveta. Keďže má veľmi silný zvuk, malo by ho byť počuť aj mimo kláštora. Na Nový rok sa do tohto zvonu udiera 108 krát.

Zvon na budenie slúži na budenie mníchov a laikov, obyvateľov kláštora.

Železo ohlasuje jedlo.

Ryba slúži na zvolávanie na zazen tromi sériami a ukončenie zazenu dvomi sériami. Koniec posledného zazenu cez deň oznamuje jednou sériou.

Klakety sa používajú počas jedla a určitých magických ceremónií ako je kito.

Bubon slúži na oznamovanie vysvätení, udáva rytmus sútier, odbíja hodiny na koniec zazenu, tesne pred rybou.

Mokugyo (drevená perkusia) udáva rytmus počas recitácie niektorých sútier.