"Meditácia je návrat do ticha mysle, pokoja ducha a prirodzene vedie k rozšíreniu vedomia."
Sando Kaisen
Čo je Zazen?
Z en je niečo, čo sa nedá naučiť z kníh. Podstatou zenu je zazen, teda meditácia bez predmetu. V zene niet o čom meditovať. Sedíme v tichu, tvárou k stene, pozornosť je obrátená do vnútra.
Nehľadáme osvietenie, pretože zazen samotný je osvietením. Zazen je skúsenosť za subjektívnymi a objektívnymi svetmi, za rozlišujúcim myslením.
V zazene niet rozdielu medzi mužom a ženou, medzi múdrym a hlúpym, medzi bohatým a chudobným. Zazen môžu robiť veriaci aj neveriaci, vegetariáni aj tí, čo jedia mäso, slobodní aj ženatí. Zen je slobodný.
Je však nemožné vidieť svoju vlastnú pozíciu. Je také ľahké oklamať sa vo vlastnom praktikovaní. Je ľahké zablúdiť. Preto je dobré nepraktikovať o samote. Tešíme sa na vás.
Poloha tela
N ájdite si tiché a kľudné miesto. Sadnite si do stredu zafu. Nohy pred sebou skrížte tak, aby sa kolená pevne opierali do zeme. Môžete zvoliť plný lotos, polovičný, alebo štvrťlotos. Palce zavrite do pästí a položte ich na kolená. Nakloňte sa nad jedno aj druhé koleno, aby ste trochu natiahli chrbát.
Bedrá zatlačte dopredu a zadok vypučte tak, že “riť sa pozerá na Mesiac”. Uvoľnite brucho a nechajte ho akoby padať dopredu pred nás. Váhu preneste na kolená. Vztýčte trup a hlavu vytiahnite do neba. Ťahajte za ňou celú chrbticu od bedier hore. Nakloňte sa nepatrne dopredu tak, aby nos a pupok boli na zvislici. Bradu mierne pritiahnite ku krku.
Jazyk je položený na hornom podnebí tesne za zubami. Ľavú ruku položte do pravej dlaňami nahor tak, že prsty sa prekrývajú a palce spojte do vodorovnej línie. Ruky oprite malíčkovými hranami o brucho asi päť centimetrov pod pupkom. Budú sledovať pohyb brucha pri dýchaní. Lakte držte mierne od tela.
Pozerajte sa pod 45 stupňovým uhlom (teda asi meter) pred seba. Nesústreďte pohľad na jedno miesto, ale pozerajte do šírky, akoby ste hľadeli z vrcholu hory dolu do údolia. Neklipkajte očami, ani neblúďte zrakom. Buďte bdelí. Očami tlačte do zeme, akoby ste ňou chceli preniknúť.
Uvoľnite všetky svaly, ktoré nepotrebujete k držaniu pozície. Uvoľnite svaly na tvári, na čele a okolo očí. Nepatrne zdvihnite kútiky úst, ako by ste sa jemne usmievali. Nohy zaprite do zeme, hlavou tlačte nebo.
Dýchanie
D ýchajte nosom. Nádych je kľudný a prirodzený, príde vtedy keď má. Bránica klesá a brucho sa nadúva. Nádych vypĺňa celú hlavu. Pri nádychu pozorne sledujte zvislú líniu vedúcu od pupku k nosu.
Výdych je pokojný, tichý a hlboký. Silný a zároveň jemný. Nepočuje ho nik okrem nás. Ako vydychujete, sledujte líniu vedúcu od nosa až dolu k pupku. Ako sa výdych stáva kľudným a stále jemnejším, predlžuje sa.
Frekvencia dýchania sa spomaľuje. Na konci výdych na nepatrný okamih zastane. To je veľmi zaujímavý bod. Ideálne je na zlomok sekundy zastaviť vedomie, až potom začať nádych a na jeho konci pohyb opäť zastaviť.
Pri nádychu telo akoby trochu povolilo a jemne pokleslo. S výdychom sa opäť nepatrne napriamuje, akoby nás hlava ťahala nahor.
Stav ducha
U držať pozornosť pri dýchaní je veľmi ťažké. Myseľ inscenuje neustále nové a nové scenáre. Myšlienky víria a naša pozornosť ich fascinovane nasleduje. Myšlienky sa nedajú ani pochytať, ani zastaviť. Vždy keď si uvedomíte, že vás znova dostali, vráťte sa k dýchaniu. Nemá zmysel sa karhať, to sú znova iba myšlienky.
Iba myseľ nekŕmte a nedovoľte jej túlať sa. Jednoducho myšlienky nenasledujte. Vráťte sa k dýchaniu. Buďte bdelí. Buďte pozorní k zvukom, ktoré vás obklopujú. Zazenmi sa pozornosť zlepšuje sama. Osvietenie prichádza automaticky, prirodzene a nevedome.
Najčastejšie chyby
Z azen je neustále hľadanie rovnováhy medzi stavom prílišného napätia a prílišného uvoľnenia. Ak je telo napäté aj duch je napätý. Myšlienky sa roja, oči mrkajú a palce vystupujú hore ako strieška. Ramená sú vytiahnuté hore a paže zvierajú hrudník. Dych je plytký a rýchly. Ak si príliš napätý, vráť sa k dýchaniu. Pozoruj telo, či ho nemožno niekde uvoľniť. Čeľuste a svaly okolo úst. Zabudni na cieľ a výkony. Nehľadaj pocit spokojnosti. Nič nehľadaj. Vráť sa k dýchaniu. Je to proces, ktorý sa nedá urýchliť. Nedá sa na to tlačiť, prichádza to samo, prirodzene, nevedome a automaticky.
Ak si príliš uvoľnený, duch je tupý. Zaspávaš, pozícia je mäkká a palce klesajú. Spánok, rovnako ako nervozita, sú obrany ega. Silní a veční protivníci. Ak si raz telo zvykne spať v zazene, je veľmi ťažko ho to odnaučiť. Ťahaj hlavu hore, to ti pomôže koncentrovať sa.
Vystri chrbát a pritiahni bradu. Malíčky môžeš mierne tlačiť proti sebe. Ak bolia kolená, treba si nájsť vyššiu zafu. Zo začiatku je to tak ľahšie, ale poloha je stabilnejšia, ak je zafu nízka. Ak bolí chrbát, častou chybou je, že v snahe nakloniť dopredu bedrá, ohneme chrbticu nie v úrovni piateho bederného stavca, ale niekde v strede chrbta. Vtedy ťahaj chrbticu hore. Po čase sa začne vystierať.
Zazen nemôže poškodiť naše zdravie, kolená ani stav chrbtice. Každú bolesť spôsobuje ešte nie dosť dobrá poloha tela. Pozerajme sa na bolesť zo súcitom. Dobrý pocit plus pevné odhodlanie a bdelá pozornosť sú žiadúcim stavom mysle.