„Prázdne teórie“, tak sa volajú slovné hry tárajov, hry buddhistickej terminológie. Taká zábava nemá cenu. Vojdi do toho úplne celý, telom aj dušou. Musíš umrieť úplne, aby si sa mohol zamyslieť nad Buddhovou Dharmou. Nestačí potrápiť sa iba trochu a umrieť na polovicu. Buddhova Dharma nie je na obzeranie, je o tebe.

Tebe, ktorý chceš trochu poštudovať buddhizmus, aby si sa stal lepší

N áboženstvo (učenie) neznamená zmeniť svet okolo seba, znamená zmeniť svoje oči, uši, spôsob videnia a spôsob myslenia.

Buddhova Dharma nie je niečo, čo môžeme študovať. Najdôležitejšie je to, čo robíme so svojím telom. Ľudské telo je naprojektované veľmi prakticky. Načo používame svoje telo? Obyčajne ho využívame ako sluhu svojich poblúdení. Buddhova Dharma znamená, že nepoužívame svoje telo ako sluhu nášho poblúdenia. Znamená priviesť telo aj myseľ do poriadku.

Buddhova Dharma nie je nejaký ideál. Týka sa toho, ako postupovať sám so sebou.

Buddhova Cesta znamená vložiť Absolútno do praxe, uskutočniť ho pomocou praxe. Buddhova Dharma to je neustále úsilie bez hľadania zisku. Takýto spôsob konania nemá nič spoločné s otázkou: „Čo mám teraz robiť?“ Aj tak musíš robiť to, čo musíš a nemusíš robiť to, čo nemusíš. Ak máš niečo dať, daj hoc aj svoju hlavu. A keď nemusíš dávať nič, nedaj ani len špičku svojho jazyka. Prax nie je vo veciach, je v konaní.

„...Iba Buddha spolu s Buddhom sú v stave to prehĺbiť...“ Lotosová sútra. Iba mačka chápe pocity mačky. Iba Buddha rozumie Buddhovej Dharme. Iba osoba praktikujúca Buddhovu Dharmu je Buddha. Predstavovať si Buddhu bez praxe Buddhovej Dharmy nemá nič spoločné s Buddhovou Dharmou. Náboženstvo (učenie) je bez úžitku, ak je sparalyzované koncepciami. Náboženstvo (učenie) je život a život sa musí hýbať. Život by sa mal hýbať do všetkých smerov, doprava, doľava, hore aj dole. Nemeň sa na múmiu a nedovoľ si vyschnúť.


Celý svet verí, že prax Buddhovej Cesty sa týka odťatia ilúzií, jednej za druhou ako zhasínajúca olejová lampa. Ale prax Mahayany to je: „Sľub vyslobodiť všetky trpiace bytosti skôr než zachránim samého seba...“ citát zo Shobogenzo, Hotsu Bodai Shin.

Musíme byť ľudskí

J e nevyhnutné nechať vedome ilúzie a naše poblúdenia také aké sú, aby sme boli užitoční pre cítiace bytosti. Znamená to, že musíme byť úplne ľudskí. Byť nudne dokonalý neprináša nikomu nič dobré. To, čo je v náboženstve dôležité, je spôsob ako prežívaš svoj život.

Náboženstvo (učenie), ktoré nie je spojené s tým, ako žijeme, je bez úžitku. Buddhova Dharma nie je stará legenda, ako: dávno - pradávno, za horami - za dolami, to nie je rozprávka. Buddhova Dharma by nemala byť oddelená od tvojich problémov. Oddelená od teba a od tejto chvíle, taká neexistuje. Buddhova Dharma nie je niečo na obzeranie. Buddhova Dharma nie je niekde ďaleko. Nie je tiež dávna história. Si to TY.

Žiadne spoločenské zväzky, hierarchické, či rovnocenné nemajú nič spoločné s Buddhovou Dharmou. Také zväzky nie sú nič absolútne. Len kvôli bežným pocitom ich považujeme za niečo skutočné, opierame sa o ne.

Či nevidíš, že osoba, ktorú miluješ a teraz objímaš umrie? Taktiež milionár odíde, keď príde jeho čas. Starší ľudia stále hovoria o starých dobrých časoch, ktoré sa minuli a mladí si ich doberajú. Ale čo robia mladí? Hovoria: počkajte keď dorastieme... Teda, to čo robia jedni aj druhí, to je zámena miest.

Ľudia sa smejú, plačú, hnevajú sa, sťažujú sa a trpia vo svojich rôznych vzťahoch. „Draftovať životom“ znamená závisieť na tých vzťahoch a zanedbávať prítomnú chvíľu.

Opis motania sa vo vzťahoch nazývame literatúrou. Preto Majster Dógen, ktorý s tým nemá nič spoločné, nie je dobrý materiál na takéto príbehy. Na takých vzťahoch je založený svet spoločenský.

Zazen, tu a teraz je uvoľnenie sa od týchto vzťahov. Keď si od nich voľný, vtedy „všetky veci sú formou pravdy...“ citát Lotosovej sútry.

S vetu kraľuje zmätok, pretože každý používa vlastné kritériá na posúdenie toho, čo je malé a čo veľké. Buddhizmus hovorí o voľnosti v tom, čo je malé a čo veľké, úzke alebo široké. Je to niečo úplne iné ako posudzovať veci a nazývať ich malé a veľké.
 

Buddhizmus je neohraničený a nezmerateľný. Ak sa pokúšaš pochopiť Buddhizmus a neberieš do úvahy jeho neohraničenosť a nesmiernosť, si úplne mimo.


Tebe, ktorý si sa práve začal trápiť životom

Čo je to za hanba narodiť sa ako ľudská bytosť a stráviť celý svoj život trápením? Mal by si dôjsť do bodu, keď budeš šťastný rodiac sa ako človek.

Narodenie, staroba, choroba a smrť – nemôžeme sa ľahkomyseľne stavať k týmto konečným faktom.

Skutočnosť – zachytenie tohto musí byť náš cieľ. Nedrž sa rozdielov.

Je divné, že nikto neberie svoj život vážne. Odjakživa sa k tomu staviame povrchne. A tešíme sa z toho, že iní robia to isté. Volá sa to masová hlúposť. Myslieť si, že musíme byť ako iní. Osvietenie znamená tvoriť svoj vlastný život a prebudiť sa z masovej hlúposti.

V Mandžusku sú vozy ťahané veľkými psami. Psovod zavesí kúsok mäsa pred psy a oni bežia zo všetkých síl, aby si ho uchmatli. Samozrejme, že sa im to nepodarí. Dostanú svoje mäso, až keď dobehnú do cieľa. Vtedy ho jedným chmatom prehltnú. Pripomína to ľudí a ich odmenu za prácu. Celý mesiac sa pechoria za výplatou až do posledného dňa. Keď ju dostanú, zhltnú ju a hneď sú pripravení znova bežať za peniazmi.

Nikto nie je schopný vidieť ďalej ako na špičku svojho nosa. Každý verí, že jeho život má nejakým spôsobom význam, tak sa naozaj nelíši od prepelice: samce zháňajú potravu a samice sedia na vajíčkach.

Väčšina ľudí nemá žiaden jasný spôsob života. Pristupujú k nemu povrchne a zaoberajú sa príznakmi namiesto príčinou problému.

Pýtam sa, prečo sa tak veľmi mračíš?

Ak nebudeš dávať pozor, stráviš celý svoj život čakaním, kým sa nesplnia tvoje nádeje „obyčajného človeka“.

Vo svete ľudia vždy hovoria: chcem robiť to alebo tamto. Keď nakoniec robia to, čo chcú, nie je to nič špeciálne.

Čítaš v časopisoch okienko psychologickej poradne, dávaj si pozor, aby si tam neskončil so svojím nedôležitým problémom!

Bez ohľadu, a nehľadiac na to, vo svete sa všetko krúti okolo jedla a sexu.

Predstavte si kurčatá, ktoré našli dážďovku, a teraz o ňu bojujú. Presne tak vyzerá ľudská spoločnosť.

Tak ako lavína, ktorá je čoraz väčšia a padá dole do doliny – sú trpiace bytosti v šiestich svetoch stále viac zapletené vo svojom zblúdení. Zazen znamená zastaviť to.

Ľudia v tomto svete rozumejú len tomu, čo je „užitočné“. Ale kam nás to priviedlo? Nikam!

Roztržka medzi kocúrom a koňom o definícii šťastia sa nikdy neskončí1. Never teda tomu, čo hovoria víly o tom, ako máš žiť. Tvoj život nie je určený zhora!

Pôvodne máme rôzne potreby: kocúr nemá rád seno a kobyly, a tátošovi sú ukradnuté myši a mačky.

Hovorí sa, že niektorí ľudia sú uväznení svojimi peniazmi. Čo vlastne s tými peniazmi robia?

Po uspokojení, ktoré každý vo svete hľadá, nastupuje jeho nedostatok. Šťastie, o ktorom hovorí celý svet, necháva miesto nešťastiu.

Poblúdenie je nedostatok smerovania v živote. Tí, ktorí nemajú smerovanie sa zoskupujú, a je prirodzené, že potom sa skupiny chuligánov navzájom bijú. Takže nie je divné, že úplne bez príčiny vznikajú vojny.

Ľudia sa tvária múdro, keď sa hýbu v tme.

Keď si zvykáš na tento divný svet netrvalosti, zdá sa ti celkom normálny. Hoci v skutočnosti je jasné, že zotrvať v tom netrvalom svete je ťažšie než zazen, ale tebe sa zdá, že je to naopak. Akoby mohol byť zazen ťažší ako život!

Len preto, že sme si zvykli na tento svet, zdá sa nám normálny.

Dokonca aj žobrák sa smeje, a ten, kto vyhral v lotérii, skôr či neskôr bude opäť plakať. Peniaze nie sú všetko.

Všetko, čo je užitočné, je omyl. Bez ohľadu na to, ako veľmi užitočné sa veci zdajú, je to omyl. A opačne, veci „neužitočné“ nie sú až tak povrchné. Vďaka nim nemožno nič získať (mushotoku). Všetko je relatívne. Dokonca najdôležitejšia vec je relatívna. To, čo je mimo toho všetkého, to je absolútno.

Narodiť sa ako človek v tomto svete nie je maličkosť. Bola by teda hanba zblázniť sa a skončiť v ústave pre postihnutých alebo celý čas plakať, že nemám peniaze, či stratiť hlavu z lásky a o chvíľu byť v depresii, že odišla... Teraz, keď si sa narodil ako človek, mal by si viesť život v súlade s jeho pomenovaním.

Buddhizmus učí, že je radosť narodiť sa v tomto svete ako človek.

Samádhí znamená pýtať sa samého seba ako žiť.

Všetci veria, že uspokojenie nie je nič viac než ležať na gauči alebo driemkať v horúcom kúpeli. Nie, uspokojenie je byť úplne nasiaknutý radosťou, pokojom a šťastím. Len vtedy, keď budeš úplne v prítomnej chvíli, budeš môcť zakúsiť ozajstnú radosť, pokoj a šťastie.

Obyčajní ľudia sa vrhajú na šťastie sveta kvôli svojim žiadostiam. Pre nich je iba láska či nenávisť, zisk alebo strata, dobro alebo zlo, víťazstvo alebo prehra. Nakoniec musíme pochopiť, že to všetko neslúži na nič. Na záver prichádzame k praxi zazenu, jednoducho praktikujeme to, čo neslúži na nič.

„Obyčajný človek“ je niekto, kto blúdi v temnote, vedený zmätkom. Čo je vlastne ten zmätok? V skutočnosti nemá žiadnu podstatu. Preto sa nechať viesť zmätkom na rázcestí je ako hra – preťahovanie sa lanom s duševne chorými. Nič nie je definitívne, ani víťazstvo, ani prehra. Aj tak skáčeš od radosti, keď vyhráš a plačeš, keď prehráš. Čo je to za hlúposť! Všetko, čo je poza zisk a stratu, je bez podstaty - to je pravá forma všetkých javov. Buddha je ten, kto utišuje zmätok.

Ten, kto rozumie veciam, sa nedá zviesť svojimi pohnútkami ani svojou karmou. Ľudia, ktorí nerozumejú veciam, celý čas hľadajú rozptýlenie, niečo, čím sa môžu nadchnúť, niečo, v čom sa môžu odreagovať, niekedy sa oddajú čítaniu či športu. Ale robia to len tak, na oko, aby sa trochu oklamali. Tráviť život klamaním sa takým polovičným spôsobom sa volá „život v mihotavom svete“. Znamená to, že naše neisté nohy nás nesú niekam nabok. Celé národy sú osprostené z nudy. Preto kričia: „pravá, ľavá, marš, vpred!“ a deti sa bijú o hračky. Ľudia celý život lapajú po dychu z vyčerpania, a ani nevedia prečo sa tak trápia. Len sa im zdá, že dôjdu do nejakého cieľa. Pravda je taká, že tam na konci nič nie je. Len náš hrob na nás čaká. Pokoj môžeme dosiahnuť len vtedy, keď rozumieme veciam tak, aké ony sú. Keď rozumieme veciam, vidíme svet jediným pohľadom oka a hranica medzi nami a svetom mizne.

Narodili sme sa v ne-myslení.

Jednoducho sme sa narodili a jednoducho umrieme. Pýtaš sa na význam života. Pýtaš sa, načo slúži zazen. Ak by si umrel už v minulom roku, nemal by si právo sťažovať sa. Či nie jasné už od samého začiatku, že život neslúži na nič? Jednoducho prichádza a jednoducho odchádza. To je všetko. Tvoj problém je, že niečo v tebe to nemôže zakceptovať.

Vedci pozorujú ovady v teráriu ako jedia potravu alebo seba navzájom, ako sa rozmnožujú, či vydávajú zvuky. Tak isto sme my, vo všetkom čo robíme, pozorovaní skutočnosťou.